Obec je písomne doložená v daňovom súpise z roku 1568. Patrila k panstvu Humenné. V 17.storočí bola majetkom paulínov z Trebišova, koncom 18.storočia patrila komore a od roku 1820 gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. V roku 1715 mala obec 6 opustených a 6 obývaných domácností. V rokoch 1787 a 1828 bolo v obci 23 domov. V roku 1795 sa tu spomína mlyn s mlynárom Dankom Husárom. Začiatkom druhej polovice 19. storočia, keď mlynár Fedič odišiel do Uliča, mlyn v obci spustol. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, ktoré však bolo na neúrodnej pôde málo efektívne. Príležitostne pracovali tunajší ľudia v lesoch a odchádzali ja na sezónne práce do južnejších oblastí. Veľa z nich odišlo za prácou do zámoria. Predovšetkým do USA a Kanady, kde pracovali v baniach, v poľnohospodárstve a hutníckom priemysle. Obraz života sa v obci nezmenil ani po vzniku prvej ČSR. V období rokov 1939 – 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Oslobodená bola 26. októbra 1944. Počas bojov zhorela stará drevená cerkev. Na mieste kde stála sa v roku 1967 započalo s výstavbou nového gréckokatolíckeho kostola, ktorého výstavba bola v roku 1970 úradne zastavená. Dokončený bol až v roku 1989. V tomto období si svoj chrám vybudovali aj pravoslávni veriaci. Pri obci stojí najstarší zachovaný kríž v uličskej doline z roku 1888. Po ukončení 2. svetovej vojny odišla časť obyvateľstva za prácou do Čiech, neskôr sa pracovné príležitosti vytvorili v neďalekej Snine. Do roku 1974 časť obyvateľstva v obci súkromne hospodárila. Potom začal tunajšiu pôdu obhospodarovať Lesopoľnohospodársky závod v Uliči. Postupne boli v obci vybudované nové domy, obchod, pohostinstvo, škola a budova národného výboru. Počas existencie školy tu pracovala miestna knižnica.